PREDSLOV

Toto je príbeh o tom, ako sa Feynmanova stratená prednáška stratila,
a potom znovu našla. V apríli roku 1992 ma ako archivárku Caltechu (Kalifornský technologický inštitút) požiadal Gerry Neugebauer, vedúci katedry fyziky, aby som preskúmala dokumenty v kancelárii Roberta Leightona. Leighton bol dlhodobo chorý a už zopár rokov svoju kanceláriu nepoužíval. Marge Leightonová, jeho manželka, povedala Neugebauerovi, že môže kľudne jeho kanceláriu vypratať – manželove knihy a osobné veci si už zobrala. Do archívu som si mohla zobrať čo som len chcela a zvyšok už mala odstrániť katedra fyziky.

Okrem toho, že Leighton od roku 1970 po rok 1975 viedol katedru fyziky, dozeral spolu s Matthewom Sandsom na úpravu a vydanie dvojročného úvodného kurzu prednášok z fyziky, ktoré Richard Feynman odprednášal na Caltechu pre prvákov a druhákov. Prednášky, ktoré vyšli začiatkom 60. rokov v troch dieloch vo vydavateľstve Addison-Wesley, sa zaoberali prakticky každou oblasťou fyziky a to spôsobom, ktorý zostáva sviežim a originálnym až do dnešných dní. Dúfala som, že nájdem nejaké hmatateľné stopy spolupráce Feynmana a Leightona.

Trvalo mi pekných pár týždňov, kým som sa prehrabala cez kopy papiera, ktoré boli skoro všade, no Leighton ma nesklamal. Na svetlo božie sa mi podarilo vyniesť dva fascikle, jeden označený ako Nedokončené Feynmanove prednášky pre prvákov a druhý s názvom Addison-Wesley, ktoré boli zaklinené medzi účtovnými hárkami a objednávkami zo skorších desaťročí, a tiež balíkmi žltnúceho počítačového papiera posiateho nekonečnými stĺpcami čísel. Všetko to bolo naskladané na jednej kope v skrini, hneď vedľa jeho kancelárie. Leightonova korešpondencia s vydavateľom obsahovala detaily o formáte a farbe obalu, poznámky recenzentov, informácie o tom, ktoré školy budú učebnice používať a tiež odhady o tom ako sa budú knihy predávať. Tento fascikel som si odložila na kôpku „zachránených“ dokumentov. Ten druhý, ktorý obsahoval neupravené Feynmanove prednášky z fyziky, som do archívu odniesla sama.

V predslove k vydaniu Feynmanových prednášok z fyziky z júna 1963 spomína Feynman niektoré prednášky, ktoré do kníh neboli zahrnuté. Počas prvého roka predniesol tri voliteľné prednášky o tom, ako riešiť úlohy. A naozaj, ukázalo sa, že tri z položiek v Leightonovom fascikli boli hrubými prepismi Prehľadov A, B a C, ktoré ponúkol Feynman v decembri 1961. Prednáška o inerciálnej navigácii, ktorú Feynman odprednášal ďalší mesiac, sa do knihy tiež nedostala. Podľa Feynmana to bolo nešťastné rozhodnutie. V Leightonovom fascikli som našla aj čiastočný prepis tejto prednášky. Fascikel obsahoval tiež neupravený čiastočný prepis neskoršej prednášky s dátumom 13. marec 1964, ku ktorému bola priložená kôpka poznámok napísaných Feynmanovým rukopisom. Mala názov Pohyb planét okolo Slnka a predstavovala neortodoxný prístup ku geometrickému dôkazu zákona elíps, ktorý podal Newton vo svojej knihe Principia Mathematica (Matematické princípy).

V septembri 1993 som mala príležitosť spísať zoznam pôvodných zvuko­vých nahrávok Feynmanových prednášok, ktoré boli tiež odovzdané archí­vom. Bolo medzi nimi aj päť prednášok, ktoré nevyšli knižne. Pritom som si spomenula na päť nepublikovaných prednášok v Leightonových dokumentoch. Isté bolo to, že neupravené prepisy zodpovedali nahrávkam. V archívoch boli tiež fotografie tabúľ s diagramami a rovnicami ku štyrom z týchto prednášok – tým štyrom, ktoré Feynman spomína vo svojom predslove – no nemohla som nikde nájsť tie, ktoré by zodpovedali prednáške z marca 1964 o planetárnom pohybe. (Počas toho ako som pripravovala obrázky do tejto knihy sa mi podarilo náhodou naraziť na jednu fotografiu Feynmana, ktorá bola urobená počas tejto špeciálnej prednášky.) Hoci Feynman dal Leightonovi svoje poznámky ku prednáške o planetárnom pohybe obsahujúce náčrty schém, ktoré Feynman na prednáške nakreslil na tabuľu, Leighton sa očividne rozhodol nezahrnúť túto prednášku do posledného dielu Feynmanových prednášok z fyziky (z roku 1965), ktorý sa zaoberal hlavne kvantovou mechanikou. Časom sa na túto prednášku zabudlo. Nebolo možné ju použiť na žiaden praktický účel.

Myšlienka zachrániť všetkých päť nepublikovaných Feynmanových prednášok pred upadnutím do zabudnutia pôsobila na Davida a na mňa ako veľká výzva. Preto sme v decembri, keď sme, ako to robíme vždy, išli do talianskeho kopcového mesta Frascati, ležiaceho na pahorkoch blízko Ríma, zobrali so sebou kópie pások, prepisy prednášok, fotografie tabúľ sme pásky a Feynmanove poznámky. V priebehu nasledujúcich dvoch týždňov počúvali, robili si poznámky, smiali sa na vtipoch, napínali uši, aby sme počuli otázky študentov a Feynmanove odpovede po každej prednáške a robili si ďalšie poznámky. No na konci sme dospeli k názoru, že jediná prednáška, ktorá stále disponovala živosťou, originálnosťou a oduševnením, ktoré sme spájali s Feynmanovou prítomnosťou v triede, bola prednáška z marca 1964 o planetárnom pohybe – práve tá prednáška, ku ktorej boli fotografie tabúľ nevyhnutne potrebné. A my sme ich nemali. Zdráhavo sme sa vzdali všetkého snaženia.

Prinajmenšom som si to vtedy myslela. Ako sa ukázalo, útržky z tejto prednášky Davida prenasledovali, hlavne vtedy, keď začal v nasledujúcom roku učiť rovnaký materiál na fyzike u prvákov. Mal pásku. No dokáže zrekonštruovať geometrické dôkazy z niekoľkých dráždivých náčrtkov vo Feynmanovych poznámkach a z pár slov, ktoré si Feynman poznačil skôr pre seba ako pre študentov? „Skúsime to znovu,“ ohlásil začiatkom decembra 1994, keď sme sa balili na výlet cez Panamský prieplav. Tentoraz sme si so sebou zobrali len prepis prednášky z roku 1964, Feynmanove poznámky a kvôli porovnaniu vybrané strany z Keplerovej knihy Nová astronómia a Newtonových Princípov.

Parníku Rotterdam trvalo jedenásť dní, pokým preplával z Acapulca do Fort Lauderdale. Každý deň sa David na dve až tri hodiny „zašil“ v našej kajute a pracoval na dešifrovaní Feynmanovej stratenej prednášky. Začal, tak ako Feynman, s Newtonovými geometrickými dôkazmi. Prvý zlom nastal, keď bol schopný stotožniť Feynmanov prvý náčrt s jedným z Newtonových diagramov na 40. strane Cajoriho vydania Princípov. Boli sme na mori už asi tri alebo štyri dni. Pobrežie Kostariky bolo dobre viditeľné. Vtedy mi David oznámil, že už chápe Newtonovu úvahu. Pokým sme vymenili Tichý oceán za Atlantický, bol už David úplne pohltený Feynmanovými roztrúsenými, vkusne označenými kresbami kriviek, uhlov a navzájom sa pretínajúcich priamok. Každé ráno, a rovnako aj večer, zostával čoraz dlhšie v kabíne, dávajúc tak prednosť Feynmanovým, Newtonovým a svojim geometrickým obrazcom pred nádhernou scenériou, ktorá nás obklopovala. Keď sme 21. decembra dorazili do Fort Lauderdale, už ovládal a chápal celý Feynmanov dôkaz. Na spiatočnej ceste lietadlom domov sa zrodila táto kniha.

Za jej konečný tvar veľmi vďačíme pomoci rodiny a priateľov. Marcia Goodsteinová duchaplne preľstila jednoduchý softvér a nakreslila v ňom skoro 150 obrázkov potrebných na vyrozprávanie Feynmanovho geometrického príbehu. Sara Lippincottová, skúsená vydavateľka a diplomatka, text jemne jazykovo a graficky upravila. Ed Barber, viceprezident W. W. Norton, inve­stoval roky priateľského presviedčania, ktoré sa vyplatili, keď bola odhalená stratená prednáška. Robbie Vogt nám vyrozprával príbeh o tom, ako pred­náška vznikla. Jim Blinn si prečítal rukopis a mal mnoho užitočných pri­­pomienok. Valentine Telegdi nás upozornil na dôkaz Jamesa Clerka Maxwella. Napokon by sme chceli poďakovať Carlovi a Michelle Feynmanovým za ich milú spoluprácu a Mikeovi Kellerovi, právnikovi pre intelektuálne vlastníctvo Caltechu, za jeho bodrú pomoc. Výťažok z tejto knihy bu­de použitý na podporu vedeckého a odborného výskumu na Caltechu.

Všetky fotografie v knihe pochádzajú z archívov Caltechu. 

                                                                                                            J. R. G.

Dňa 14. marca 1964 jeden z najväčších vedeckých mysliteľov dvadsiateho storočia a nositeľ Nobelovej ceny za fyziku, Richard Feynman, predniesol prednášku s názvom Pohyb planét okolo Slnka. Po celých tridsať rokov prevládal názor, že táto pozoruhodná prednáška sa stratila. Až teraz bola Feynmanova práca zrekonštruovaná a dôkladne, dopodrobna vysvetlená a doplnená históriou myšlienok týkajúcich sa pohybov planét. Výsledkom je živý a uchvacujúci popis jednej z fundamentálnych vedeckých hádaniek, ktorý navyše poskytuje neoceniteľný pohľad na Feynmanovu charizmatickú výnimočnosť.

„Feynman bol výnimočný súčasne ako jeden z najväčších teoretických fyzikov storočia … [aj] ako jeden z naj­zábavnejších a najzrozumiteľnejších učiteľov vedy… Zberatelia Feynmanových prác, historici vedy a tiež všetci tí, ktorí radi sledujú myslenie veľkého ducha, budú vďační za to, že sa stratená prednáška našla.“

Frank Close, Observer

„Goodsteinovci prešli po dlhej, ťažkej ceste a úspešne došli k cieľu, ktorým bolo sprístupnenie dosť zložitého geometrického dôkazu… Výsledok je fascinujúci.“
 

John Gribbin, The Times

Ako bolo objavené atómové jadro? Akú povahu majú sily, ktorými na seba pôsobia kúsky hmoty? Čo sa deje, ak „ostreľujeme“ atómy tenučkej zlatej fólie α-časticami, jadrami hélia? Prečo sa pritom α-častice pohybujú, podobne ako objekty v slnečnej sústave, podľa slávnych Keplerových zákonov?

Tieto a ďalšie otázky boli predmetom druhej, kratšej časti pozoruhodnej a dych vyrážajúcej Feynmanovej prednášky z roku 1964, o ktorej sa myslelo, že je nenávratne stratená. Kniha, ktorú držíte práve v rukách, je zavŕšením rekonštrukcie tejto prednášky. Po viac než tridsiatich piatich rokoch sa slovenskému čitateľovi, AKO PRVÉMU NA SVETE, ponúka nezvyčajná príležitosť uzrieť prepis zvukového záznamu tejto prednášky spolu s jej ÚPLNOU rekonštrukciou.

Táto kniha, ktorá nadväzuje na famóznu a detailnú rekonštrukciu manželov Goodsteinovcov a k pochopeniu ktorej postačia základné stredoškolské vedomosti, ponúka možnosť nahliadnuť do mysle geniálneho fyzika Richarda Feynmana. Vedca, ktorý okrem bádania, s nákazlivým nadšením hľadal nové, jednoduché a názorné spôsoby vysvetľovania už objaveného. Tým často umožnil jednoducho predostrieť krásu fyzikálnych myšlienok. Preto tu čitateľ nájde napr. odvodenie slávneho Rutherfordovho zákona rozptylu len v duchu strednej školy…

„Jozef Hanč a Slavomír Tuleja sú dvaja mladí odborníci a učitelia, ktorí sa zamerali na pochopenie myšlienok a článkov Dr. Feynmana a na ich sprístupnenie slovenským čitateľom. Svoju prácu robia dôkladne a starostlivo… Aj v tom mále, čo sme o danej veci (o rozptyle α-častíc) napísali, nás upozornili na to, že sme urobili (ojedinelú) chybu. Oni však starostlivo zrekonštruovali celý dôkaz… Preto s veľkou radosťou a dôverou želám slovenským čitateľom veľa potešenia z Feynmanovej stratenej prednášky.“

David Goodstein, Kalifornský technologický inštitút
(CALTECH)