Pretože naše vydavateľstvo je doslova zasypané ponukami autorov, ktorí by chceli vydať knihu, a my nemáme veľa času ani energie odpovedať detailne všetkým, rozhodol som sa využiť internet a širšie popísať túto problematiku.
Najmä mladší autori nemajú totiž v tejto oblasti takmer žiadne informácie.
Tento seriál by im mohol pomôcť sa zorientovať a uvedomiť si svoje možnosti, ktorých je mimochodom oveľa viac ako v minulosti. Niektoré moje názory budú možno pre niekoho diskutabilné – internet nám však poskytuje skvelú možnosť diskusie. Ubezpečujem vás tiež, že vám aj naďalej budeme posielať listové či mailové odpovede na vaše ponuky, budú však trochu stručnejšie najmä v prípadoch, ak sa v nich odvoláme na niektoré časti rubriky CHCEM VYDAŤ KNIHU.

 

Mgr. Vladimír Preložník, vydavateľ

 

I. časť – Debutanti

(Za I. časť tohto seriálu sa zosypalo na moju hlavu mnoho kritiky: vraj sa snažím "odradiť mladé krehké talenty od písania", "nechcem, aby nás ľudia otravovali posielaním rukopisov", "vysmievam sa z úsilia autorov presadiť sa", "považujem každého, kto chce vydať knihu, za naivného blázna" atď., atď. Sú to, samozrejme, nezmysly - moje úmysly sú celkom opačné: chcem týmto článkom prispieť k tomu, aby sa autori trochu lepšie orientovali v džungli zvanej knižný trh.
---
Odľahčený, provokačno-sarkastický tón tohto úvodu sleduje tri ciele:

(1) Trochu "uzemniť" pisateľov, ktorí sa chystajú poslať svoj rozsiahly románový rukopis do niektorej redakcie,
s vidinou, že z neho vznikne kniha - plný elementárnych pravopisných chýb, štylistikou na úrovni slohovej práce štvorkára 5. ročníka ZŠ, rozvláčne popisujúci nejakú otrepanú či módnu tému a ušetriť ich sklamania. A prispieť k tomu, aby si rukopis ešte pred poslaním  o redakcie dali, preboha, niekým kompetentným posúdiť a opraviť. 
A ak to myslia s písaním literatúry vážne, podnietiť ich, aby na sebe začali pracovať.
(2) Ponúknuť začínajúcim autorom aj inú, oveľa schodnejšiu cestu, ako sa dopracovať k vydaniu knihy - 
publikovaním kratších útvarov na internete, v literárnych kluboch, miestnej tlači, školských časopisoch. Chcieť rovno, bez prípravy, vydávať rozsiahly román, je čosi podobné, ako keby sa človek, čo chodí akurát na nedeľné prechádzky do lesa, vybral zrazu na Mt. Everest.
(3) Mnohí moji známi mi povedali, že sa na mojom článku dosť nasmiali - veľmi ma tým potešili :)

*****************************************

Mám šancu?

Máš! Každý má šancu. Nemyslím si však, že najviac zo všetkého by Ťa malo trápiť, či Tvoj text vyjde knižne. (Ak máš peniaze, nie je problém vydať knihu, alebo aj 20 kníh: Dáš si nasádzať rukopis v DTP štúdiu, navrhnúť obálku grafikom, v tlačiarni vyberieš druh papiera, efektnú väzbu, ilustrátor Ti text oživí ilustráciami – všetkým zaplatíš ... a potom už môžeš knihu rozdávať známym a posielať do knižníc a redakcií. Ak bude dobrá, vstúpiš do literatúry, ak nie, utŕžiš posmech širokého okolia. Háčik: peniaze! O peniazoch bude reč dosť často...)

Ale vráťme sa na začiatok.
Položme si nad Tvojím práve dokončeným rukopisom niekoľko otázok:
Povedal Ti už niekto z Tvojho okolia, že máš talent?
Kamarát(ka)? Učiteľ slovenčiny? Niekto, kto tiež píše? Redaktor? Vydavateľ? Nebodaj spisovateľ či básnik? Nepovedal? Iba kamarátka? To je zlé...
Publikoval si už niečo?
Nie? Ani riadok? Ani veršík? Ani poviedočku, aforizmus? Ani v okresných novinách? A to chceš rovno vydávať román!? Sancta simplicitas...
Máš aspoň trošku zvládnuté "remeslo"?
Robíš štylistické alebo nebodaj pravopisné chyby? Mal si dokonca s podobnými vecami odjakživa problémy už v škole? No zbohom...
Knihu si nenapísal(a) "na jeden nádych", k napísanému si sa často vracal?
A prepisoval, a prepisoval a prepisoval... Nie? Napísal si to všetko naraz? Bez opráv? Si génius...
Čítaš knihy dobrých básnikov či spisovateľov?
Všímaš si ich vyjadrovacie prostriedky, vieš odlíšiť od seba žánre, všimneš si časové roviny, viacvýznamovosť textu? Pri písaní sa nad svojím štýlom občas zamýšľaš, alebo len píšeš "ako ti zobák narástol"?
Máš doma knihy? Chodíš do knižnice? Čítaš veľa?
Málo? Radšej sa s tým nikde nechváľ...
Máš vlastne ľuďom čo povedať?
Nebola už téma, ktorú vo svojom dielku zobrazuješ, stokrát poomieľaná v iných knihách, filmoch, seriáloch? Ak je tak, dúfam, že Tvoje spracovanie je mimoriadne originálne a invenčné. Vieš písať o obyčajných veciach neobyčajným spôsobom? Ináč to bude pekná nuda...
Nebolo by lepšie Tvoju knihu načas odložiť do "šuplíka"
a až bude trochu "odležaná" ju vytiahnuť a pozrieť sa na ňu z odstupu? Alebo máš pocit, že je dokončená a čím prv musí ísť "von"? Hneď po napísaní Ťa prepadol takýto pocit? Hej? Si jednoducho "profík"!

Ak si na uvedené otázky odpovedal aspoň v 90% prípadov áno, máš naozaj šancu, že po istom čase uzrú Tvoje výtvory tlačiarenskú čerň. Ak budeš mať dosť vytrvalosti. A trochu šťastia.

P.S.
Porozmýšľaj ešte či písanie berieš ako kratochvíľu, "výlevku" do ktorej vylievaš svoje "mindráky", spôsob snívania v bdelom stave, poslanie, úlohu "zhora", sebarealizáciu, spôsob ako na seba upozorniť, možný spôsob obživy, ...?

II. časť – Sám sebe vydavateľom

Za totality schvaľovali každý riadoček textu určeného na publikovanie všemocné a vševediace komisie, ktoré strážili ideovú a umeleckú čistotu diel socrealizmu. (Neverili by ste, koľko "súdruhov" by to chcelo robiť i dnes – pod kepienkom "ochrany národných záujmov," "jazykovej čistoty", "zamedzenia prenikania cudzích kultúrnych vplyvov", "ochrany morálky", atď., atď. Nuž, súdruhovia sa asi už nedočkajú...) Dnes si môžete publikovať čo len na svete chcete, nepotrebujete na to od nikoho nijaké povolenie. Mnohým to ešte asi stále nedošlo, a tak obiehajú vydavateľstvá s rukopismi a vydavatelia im ich vytrvalo odmietajú. Isteže, vydať knihu cez vydavateľstvo je pohodlnejšie, naviac tým kniha získava istý kredit (závislý od kreditu vydavateľa). Dnešné vydavateľstvá sú však nútené najmä z finančných dôvodov (ale i v dôsledku zaneprázdnenosti) zamietnuť často aj celkom dobré dielo. Ak vás vydavatelia vytrvalo odmietajú a vy ste skalopevne presvedčený o tom, že vaša kniha by mala čitateľom čo povedať, moja rada je jednoduchá:
Vydajte si knihu vo vlastnom náklade.
Je to hračka a nepotrebujete na to nijaké zvláštne schopnosti. Potrebujete však pár korún, ktoré vám iste rodina požičia – každý sa totiž rád popýši, že je príbuzný slávneho spisovateľa.
(Okrem tohto článku môžete hľadať inšpiráciu aj na http://www.dsl.cz/clanky.php?clanek=735)

Postup:

(Z praktických dôvodov uvádzam v príklade svojpomocnej sadzby len najrožšírenejšie editory - WORD a COREL DRAW, profesionálne štúdiá i zdatnejší amatéri používajú, prirodzene, pokročilejšie - a drahšie - editory, ako napr. InDesign, QuarkXpress, Photoshop, starší PageMaker a pod. Bežný užívateľ PC tieto editory legálne nainštalované nemá a ani s nimi
nevie pracovať. Naviac, sadzbu bežného textu bez tabuliek a obrázkov vo Worde zvládne každý 
absolvent strednej ba i základnej školy. Vysvetľovať v tomto článku ako sa napr. upravujú fotografie by bolo načisto off topic.)

1. Zabezpečte si prístup k počítaču s editorom WORD. Počítače, Windowsy a Wordy sú už dnes na Slovensku doslova všade.
2. Nasádžte si knihu sám. Ak neviete nastaviť formát strany, typ písma, riadkovanie, či tabelátory, obráťte sa na niekoho, kto sa vo Worde trochu vyzná. Pri nastavovaní parametrov textu používajte ako vzor knihu, ktorej by sa tá vaša mala podobať. Neexperimentujte, kopírujte úpravu zo vzorovej knihy – ináč bude na kilometer každému jasné, že knihu sádzal nedouk. (Grafická úprava má byť striedma, klasická, čistá. "Úlety" v grafickej úprave si môžete dovoliť len ak korešpondujú s textom.) Dobré rady: sádžte na formát A5, vynechajte dookola dostatočné okraje, písmo napr. TimesNewRoman, MinionPro (alebo iné patkové – je čitateľnejšie) veľkosti 10–11 bodov, nadpisy môžu byť bezpatkové (Arial) len o 1–2 body väčšie, nepoužívajte v knihe preboha viac ako dva druhy písma, poriadne si skontrolujte delenie slov, medzery za bodkami, čiarkami, otáznikmi. Denné práce zálohujte na disketu, príp. kľúč!
3. Korektúry: nerobte detailné korektúry na obrazovke, prídete o oči a aj tak všetko "nevychytáte". Vytlačte si vašu budúcu knihu na papier pomocou laserovej alebo atramentovej tlačiarne. Urobte dôslednú korektúru textu na papieri. Môžete aj škrtať či dopisovať, opravovať chyby, navrhovať zmenu šírky medzier, delenia slov, ap. Nespoľahnite sa na svoje oči, dajte text prejsť ešte aspoň dvom ľuďom. Preneste opravy z papiera do súboru v počítači.
4. ISBN (medzinárodné identifikačné číslo knihy: aby ste vašu tlač legalizovali, zašlite do Slovenskej národnej knižnice, J. C. Hronského, 036 52 Martin, žiadosť o pridelenie ISBN s vaším menom, názvom knihy, poradím vydania. Pripíšte: "Vydávam nákladom vlastným". O pár dní vám bude číslo na knihu pridelené. Žiadosť je lepšie podať elektronicky cez www.snk.sk.
5. Úvodné strany knihy: 1., 2. strana - krycí list, 3. strana - titulný list (často typom písma ako na obálke), 4. strana - tiráž (autor - môže byť i pseudonym, názov knihy, meno ilustrátora alebo grafika, nápis: "Vydané nákladom vlastným", názov tlačiarne, rok vydania, ISBN, pod tým voľný riadok, potom c v krúžku za ním vaše meno, za menom rok napísania knihy, 5. strana - rôzne poďakovania (poďakovania sponzorom sú povinné), 6. strana - vakát, 7. strana - obsah, 8. strana - vakát alebo pokračovanie obsahu, 9. strana - začiatok textu knihy - prvú vetu si dobre rozmyslite, vryje sa do pamäte vašich čitateľov...
6. Zožeňte si fólie (napr. UTOPLEX) na zhotovenie tlačových predlôh, vyzerajú ako hrubší pauzák, jedna stojí asi 2 Sk, drahšie kupovať je zbytočné. Potrebujete laserovú tlačiareň s postskriptovým tlačením (najčastejšie zn. HP). Na atramentové tlačiarne zabudnite, sú nevhodné. Nastavte mód: tlačiť zrkadlovo, čo značí, že zo strany potlače budete vidieť stránku ako v zrkadle (z opaku a proti svetlu normálne). Tlačte len po 1 stránke, pred tlačením si ešte text prezrite na obrazovke, tlačíte už finálnu podobu knihy – dajte si záležať. Pretože tlačiarne kníh sa neustále modernizujú, niektoré z nich nebudú od vás tlačenie na fólie požadovať - namesto toho im zašlete sadzbu knihy vo formáte napr. PDF, a oni si jednotlivé strany priamo nasvietia na tlačové dosty, pomocou systému CTP (Computer to Plate) - odpadne vám tak otravné tlačenie knihy na fólie. Prvá otázka v tlačiarni by mala teda byť: "Máte cétépéčko"? Ak majú, máte o jednu starosť menej.
7. Navrhnite si obálku. Najprv ručne na papieri, potom na počítači, napr. v programe CorelDraw. Corel má dnes kdekto. S farbami je kríž, treba ich "rozvýťažkovať". Tiež importovať korektne napr. fotografiu na obálku vyžaduje skúsenosti. Obráťte sa na niekoho, kto to už robil. Spontánne to asi nezvládnete, ťažké to však nie je. Navrhnite aj zadnú stranu. Povinný údaj na zadnej obálke: ISBN. Odporúča sa napísať na zadnú stranu knihu upútavku, t.j. krátky text, ktorý má vyvolať v človeku túžbu si knihu prečítať, ba dokonca ju i kúpiť.
8. Zavolajte do tlačiarne – je v každom okresnom meste, vo väčších mestách sú ich tucty. Nechajte si knihu "spočítať". Uveďte údaje: formát (obyčajne A5, A4, A6, B5 – nešpekulujte s netradičnými formátmi – nedoplatíte sa), počet strán, hrúbka papiera (obyč. 70 gramový, 80 g je lepší, čím hrubší, tým ale drahší, obyč. biely, niekedy je zaujímavý aj recyklovaný, je lacnejší, ten si však osobne pozrite), hrúbka kartóna obálky (na tvrdú obálku a šitú knihu zabudnite, nedoplatíte sa), počet farieb obálky, náklad knihy (a propo náklad knihy: osvedčuje sa neudať náklad, ale povedať: "mám toľko a toľko korún, vyrátajte mi, koľko kníh mi za to môžete vyrobiť?"), vaše tel číslo, na ktoré vám oznámia sumu za 1 výtlačok. Zatelefonujte do viacerých tlačiarní, budete sa čudovať, ako sa ceny líšia. Vyberte sa do tlačiarne s najnižšou cenou, a overte si kvalitu ich tlače na tam sa povaľujúcich knihách – ak je tlač šedá, "vypadaná" alebo zaliata, farby obálky nečisté, ak sa väzby pri hrubšom zachádzaní rozpadávajú (pokúste sa vytrhnúť listy) ... rýchlo preč! Ku konkurencii. Výdavky: za telefón, faktúru a sanitku s lekárom, keď uvidíte naúčtovanú sumu. Ak vás v tlačiarni nepoznajú, asi budú chcieť od vás zálohu v hotovosti. Doklad si uschovajte – pre doúčtovanie a príp. pre daňový úrad.
9. V deň D si prídete s nákladným autom pre knihy. Zrazu pred vami vyvstane otázka: čo s toľkým pokladom. Znalci života knihy porozdávajú rovno z auta okoloidúcim, nechajú si len pár výtlačkov pre známych a pre redakcie. Malý slovenský človek bude zrejme chcieť získať vložené prostriedky späť, a to predajom kníh. Nakoniec spomenieme patologické typy, ktoré v eufórii spôsobenej fetovaním lepidla použitého na väzbe kníh podľahnú paranoidnému bludu, že na knihe zbohatnú. Našťastie prístup k takýmto pacientom na psychiatrických klinikách sa už dnes dosť humanizoval, sú síce izolovaní od ostatných, no majú na izbách dostatok papiera a písacích potrieb, čo má priaznivý terapeutický efekt.
10. Vaše povinnosti sú dve:
    - Do desiatich dní po vydaní knihy poslať povinné výtlačky do určených knižníc na svoje náklady. Pri náklade nad 500 ks je to 10 kníh, do 500 ks 4 knihy. Zoznam knižníc je na stránke SNK.
    - Ak knihy predáte, do 31. marca nasledujúceho roku musíte odviesť z tohto príjmu daň. Ak však Váš celkový príjem za kalendárny rok neprekročí 10.000 Sk, dane neplatíte (napr. študenti). Veci si však radšej prekonzultujte s ľuďmi, čo robia okolo daní.
11. Nič nebráni tomu, aby kníhkupectvá od vás knihy kúpili, počítajte s tým, že si ponechajú rabat od 25 – 35 % ba i viac. Na realizovanie obchodu potrebujete občiansky preukaz, nič viac. Pýtajte si výdavkový pokladničný doklad.
    Na peniaze asi budete čakať, až sa kniha dopredá, zvyšok – remitendu – si vezmete späť. Nečakajte, že vám budú kníhkupci trhať knihu z rúk, za veľký úspech považujte, ak si ponechajú 5 výtlačkov. Do kníhkupectiev chodia denne 2–3 autá (!) plné nových kníh a kníhkupci ich ani nemajú kde dávať. A opatrovať pol roka knihu nejakého debutanta, ktorého nik nepozná a o ktorého knihe nebolo v novinách ani riadku, nie je žiadna výhra. Dokážu to len charitatívne osobnosti so silným sociálnym cítením. Azda sa vám pošťastí také nájsť.

P.S. Ak si chcete ušetriť práce uvedené v bodoch 1, 2, 5, 6, 7 – dajte si knihu nasádzať odborníkmi: nájdete ich v grafických (alebo DTP) štúdiách, no často pracujú aj doma v bytoch. Nezriedka vám aj tlačiareň realizuje sadzbu. Ceny sa dosť líšia: 1 strana hladkého textu bez tabuliek, vzorcov a grafiky vyjde od 20–70 Sk, výtažky obálky na 4 farby na cca 500–1.000 Sk (pri dodaní návrhu na diskete).

Na záver približný výpočet ceny knihy:
Chcem vydať 100 stranovú knihu na bielom papieri, 70 g, formát A5, obálka kartón na nej farebná fotografia, 4 farby (sútlač), väzba V2 – lepená, náklad 200 výtlačkov. Všetko si chcem dať urobiť odborníkmi. Rukopis odovzdám na diskete napísaný voľne, bez zalamovania do stránok v editore Word. Obálku si približne navrhnem na papieri sám, fotografiu dodám. Čo ma čaká:
Ceny uvádzame skôr nižšie.
Zalamovanie textu: 100 x 30 Sk = 3 000 Sk
Spracovanie obálky vrátane skenovania fotografie: 2 000 Sk
Osvit obálky: 4 x 150 = 600 Sk
Tlač a väzba: 200 x 50 Sk = 10 000 Sk
Ďalšie výdavky: telefon, benzin ap.: 1 000 Sk
Výdavky spolu: 16 600 Sk

Ak si 50 ks ponechám pre známych a zvyšok sa mi podarí predať po 100 Sk za 1 knihu, dostanem.
150 x 100 = 15 000 Sk
Z toho si nechajú kníhkupci 30 %, t.j. 4 500 Sk.
Zostane mi 10 500 Sk. (Ešte raz zdôrazňujem podmienku: ak sa mi 150 kníh podarí predať).

Moja strata bude 6 100 Sk.

Knihy sa vo všeobecnosti "rentujú", ak sa predá viac ako 2.000 výtlačkov. Potom sú aj výdavky na tlač 1 knihy podstatne nižšie. Otázka pre vás: trúfate si osobne predať 2.000 kníh, aby ste zo zisku mohli vyplatiť dlhy a pár korún aj zarobiť? Pochopili ste už, prečo vašu, ináč možno celkom dobrú knihu vydavatelia odmietajú? Správne, čaká ich rovnaká "kalvária", ako sme popísali v bodoch 1–11. No a pretože majú obrovskú réžiu, "do knihy", ktorej sa nepredá min. 2.000 výtlačkov jednoducho nepôjdu. No, poviete si, a ako môžu vedieť dopredu, koľko sa predá? Nuž, majú na to "nos". Niekedy už názov knihy naznačí. Ako vydavateľ občas chodím aj po radu ku kníhkupcom. Často mi ukážu aj 5 podobných kníh, ako je tá, ktorú plánujeme vydať.

III. časť – "Klasika": chcem vydať knihu cez vydavateľstvo

a) chcem si knihu financovať (celú alebo sčasti) sám

Častý omyl: mnoho autorov si myslí, že ak si budú financovať knihu sami a ponúknu takýto lukratívny "kšeft" vydavateľovi, ten, ako správny podnikateľ "skočí" na peniaze ako pstruh na mušku. Omyl. Vydávanie kníh totiž nie je len o peniazoch (aj keď je dosť o peniazoch). Neverte ľuďom vypisujúcim do novín nenávistné články o zvlčilých podnikateľoch, ktorí v honbe za mamonom zdevastujú našu národnú knižnú kultúru. Som presvedčený, že úroveň vydávaných kníh sa ustráži sama. Vydavateľstvo môže vydať zlú knihu, ba aj na nej zarobiť, vydávať však jednu zlú knihu za druhou nemá perspektívu. Pokazíte si meno a solídni autori sa vám budú na kilometre vyhýbať. (Hovorím o krásnej literatúre, nie o pornografických textoch). Takže: ak vám vydavateľ odmietne publikovať vaše dielo, hoci máte peňaženku nabitú päťtisíckorunáčkami, nečudujte sa:

1. Buď je vaše dielo nekompatibilné so zameraním vydavateľstva, alebo
2. ponuka tak prevyšuje dopyt, že sa zvažuje, čo vydať skôr a čo neskôr,
3. je možné, že váš výtvor nekorešponduje s vkusom vydavateľa (tu je, žiaľ, možnosť nerozoznania kvality – J. Londona sprvu odmietali vydavatelia ako na bežiacom páse, neskôr sa, pravdaže, oňho zasa bili), no a
4. v neposlednom rade počítajte i s možnosťou, že vydavateľ odmietnutím vášho textu robí záslužný čin: ľudstvo je chránené pred výplodom vášho mozgu. A vydaním zlej knihy vydavateľstvo riskuje poškodenie svojho mena. Skrátka, renomované vydavateľstvá idú po kvalite a váš text si dajú najprv posúdiť odborníkmi, v prípade odborných kníh aj viacerými.

Ak sa vás podmienky spomínané v predošlom odstavci netýkajú, vydanie vašej knihu je jednoducho "malina":
S vydutou náprsenkou navštívite vydavateľa, rozpoviete mu svoje predstavy o podobe knihy, všetko sa vypočíta (samozrejme, vydavateľ musí mať z vašej ponuky zisk – ináč by jeho deti pomreli hladom), zaplatíte zálohu, zalomí sa text, navrhne obálka, dajú sa urobiť ilustrácie, posudky, po jazykových a autorských korektúrach sa kniha vytlačí, zviaže, zabalí do úhľadných balíčkov a vystavia vám faktúru. Výška úhrady závisí od vašich nárokov (napr. knihy viazané v krokodílej koži sú drahšie), nákladu (pri malom náklade je cena na 1 výtlačok hrozivá), vášho podielu na prácach (ak si urobíte sadzbu sami, ušetríte) a v neposlednom rade od "cenovej hladiny" daného vydavateľstva (závisí hlavne od cien tlače)... mnoho sa dá dosiahnuť aj vaším osobným šarmom, ako pri každom obchodnom vyjednávaní...
Doplatíte fakturovanú sumu a balíčky s knihami sú vaše.
Čo s nimi – to si prečítajte v bode 9 predošlej kapitoly. Pretože ide o dosť depresívny text, možno vás potešia ďalšie možnosti, ako zvýšiť predajnosť knihy:

• ponúknite na predaj časť knihy priamo vydavateľstvu – treba dohodnúť už pri zadaní zákazky (!) (je to paradoxné, ale teraz bude vydavateľstvo platiť vám, žiaľ len málokedy vopred, obyčajne sa peňazí dočkáte až po predaji a príp. remitendu vám vrátia – prirodzene za predaj budú od vás chcieť rabat – býva 25-40%).
• okrem kníhkupcov sa snažte ponúknuť knihu aj školám (pozor na prehnané nadšenie: napr. ZŠ je na Slovensku 2.800 – len známky vás budú stáť 25.200 Sk, obálky 2.000 Sk, xeroxy cca 3.000 Sk (!), máte na to? – ak sa vám vrátia objednávky čo len zo 100 škôl, môžete si gratulovať – dôvod: riaditelia škôl sú denne doslova zasypávaní ponukami kníh od výmyslu sveta, mnohé "reklamy" idú preto rovno do koša – aj vy to tak robíte pri svojej poštovej schránke, pravda?), knižniciam, farám, zväzom záhradkárov (podľa zamerania textu) – výhoda je, že môžete knihu predávať cez faktúry vydavateľstva, ak s tým bude súhlasiť – vydavateľstvu samozrejme poskytnete rabat – obvyklý je 25–30 %, dá sa väčšinou dohodnúť aj nižší (dôvod: už raz na vás zarobili).
• predaj na inzeráty v tlači (cena inzercie vás však pravdepodobne odradí – musí byť teda zakalkulovaná už do ceny knihy).

b) chcem, aby mi vydavateľstvo knihu prijalo, zaplatilo mi honorár a postaralo sa o distribúciu knihy

Do tejto skupiny patrí 95 % všetkých ponúk. Pre úplnosť treba dodať, že bežné vydavateľstvo odmietne z týchto ponúk rovnako 95 %. Nemyslite si, že ide o nejaký nový trend súvisiaci so "zlou ekonomickou situáciou" alebo "zvlčilými zákonmi kapitalizmu". Bolo tomu tak od čias Gutenberga. "Normálne" bolo (a je), že vám rukopis neprijmú a "nenormálne", ak vám ho vezmú. (O výnimkách typu Goetheho, Hemingwaya či iných géniov sa tu dnes nebavme – hovoríme o bežných autoroch, ktorí ponúkajú vydavateľstvám svoje texty – nazvime ich "obiehači". Ak ste renomovaný autor, ktorého všetci chcú čítať, nebudete predsa obiehať redakcie, ale sedieť pekne doma a vyberať si z ponúk vydavateľov. A hlavne: ani vás nenapadne čítať takéto seriály.)

Prečo vydavateľstvá odmietnu väčšinu ponúk (dokonca aj keď si chcete vydanie zaplatiť) sme si už povedali v časti 3 a), v bodoch 1 až 4. V časti 3 b), ktorú práve čítate, k tomu pribudne ešte finančná kalkulácia knihy. Aj keď sme o financiách už hovorili v predošlých častiach, preberme si vzorovú ponuku autora, ktorého knihu má vydavateľstvo záujem vydať (ak nie je záujem, nie je čo počítať):

Autor nám ponúkol rukopis knihy: okolo 200 strán textu, bez zložitej grafiky, vzorcov a tabuliek, ide o odbornú knihu, ktorej by sa pravdepodobne predalo do dvoch rokov asi 2.000 kusov. Kníh podobného typu nie je na trhu veľa, naviac, v našej knihe sú nové, svieže nápady. Formát bude tradičná A5-ka, obálka plnofarebná na hrubšom kartóne, väzba lepená (V2). Rukopis odovzdaný na diskete. Čo sa týka honoráru, autor je "v obraze" – vie, že sa na knihách príliš zbohatnúť nedá, no za svoju prácu chce primeraný honorár. Pri jednaní o jeho výške je prístupný kompromisom. Kompromisy autora nevyplynú z arogancie vydavateľa, ale z pokojnej spoločnej kalkulácie vydania knihy. (Ak dospejeme k výsledku, že kniha cakom-prask "zarobí" 20.000 Sk, chcieť honorár 80.000 korún bude chcieť iba človek, ktorého práve zhodili z duba.) Poďme na to:

Predpokladáme 2.000 výtlačkov, ktoré chceme predať do 2–3 rokov (po 3 rokoch sa knihy už obyčajne zlacňujú, po piatich šrotujú), s nádejou na príp. ďalšiu dotlač ( nevieme, ako sa o 2–3 roky podmienky zmenia, a tak s ňou radšej reálne nekalkulujme). Cenu stanovíme (vzhľadom na nižšiu kúpyschopnosť obyvateľov) na 140 Sk (bez DPH).

Počiatočné výdavky vydavateľstva (hradia sa okamžite po vykonaní práce), ceny udávame skôr nižšie, než je obvyklé:

8 000 Sk zalomenie textu
4 000 Sk návrh obálky
1 000 Sk osvit
2 000 Sk jazyková korektúra
6 000 Sk dva odborné posudky
70 000 Sk tlač
Spolu 91 000 Sk

Príjem za knihy (peniaze dostane vydavateľstvo postupne, často až po rokoch):

2000 x 140 = 280 000 Sk, od tejto sumy budeme postupne odčitovať
91 000 Sk počiatočné výdavky na knihy
70 000 Sk rabat kníhkupcov – 25%, t.j. 280 000 x 0,25
(ale býva niekedy aj 35–40 %)
16 000 Sk réžia vydavateľstva (reklamné kampane,
ponuky, mzdy, energia, ...)
Kniha nám prinesie (ak sa predá!) zisk 103 000 Sk. Trvať to však môže aj viac rokov!

O tento zisk sa musí podeliť vydavateľ s autorom. V krajinách s rozvinutým trhovým prostredím je pomer delenia autora a vydavateľa minimálne 1 : 5 (v prospech vydavateľa, prirodzene, autor si peniaze môže jednoducho "užiť", ak nerátane drobné investície do nákupu náplní do guličkových pier, či počítača zo secondhandu – na písanie kníh Pentium nepotrebujete – vydavateľ zo zisku financuje rozvoj firmy, tlač ďalších titulov, kryje straty, atď., atď., atď.)
Ak rozdelíte 103.000 Sk v pomere 1 : 5 dostanete sumy

17.000 pre autora (z nich autor odvedie daň 2.500 Sk – zdaňuje sa len 80 % honoráru, zostane mu 14.500 Sk, čo sú 2 zájazdy autobusom Karosa do Chorvátska bez stravy).
88.500 pre vydavateľstvo (po zdanení mu – ak Boh dá – príde postupne do 2–3 rokov 71.500 Sk, čo je 1 zájazd do Tibetu v hoteli so stravou, ktorý sa však asi neuskutoční, pretože medzičasom napr. vyšiel nový software na grafiku a treba ho kúpiť, alebo doslúžil počítač, havarovalo firemné auto, voda zatopila sklad, zamestnanci chcú vyšší plat, štát vyššie odvody, no hlavne: treba platiť vydania nových kníh – ja viem, tie tiež prinesú zisk, ale možno až o 2 roky, alebo ani neprinesú...)

Pre nechápavcov ešte jedna veta: Autor použije zarobené peniaze pre blaho svoje a svojej rodiny, vydavateľ pre blaho svoje, svojej rodiny a svojej firmy. Preto je rozdeľovanie zisku minimálne v pomere 1 : 5.

Otázka pre autorov: ak sa odhadne, že Vašej knihy sa nepredá asi viac ako 2.000 výtlačkov, ste ochotní sa uspokojiť s honorárom 14.500 Sk za knihu, na ktorej ste pracovali povedzme 2 roky ?

Trochu optimizmu: zisk z knihy sa dá zvýšiť napr. tak, že časť nákladu predáte priamo – mimo kníhkupectiev – na každej knihe tak získate o 30–40 Sk (!) viac. Ak je autor z prostredia budúcich čitateľov knihy (napr. školy), môže priamou ponukou značne zvýšiť predaj knihy a tým aj svoj honorár. Väčšia časť nákladu sa však predáva cez kníhkupectvá, takže s rabatom treba rátať.
Pomer 1 : 5 sa v našich končinách často upravuje v prospech autora, niekedy sa dohodne pomer dokonca 1 : 1. Ak vám vydavateľstvo ponúkne takýto pomer, ide o vzácny prípad ľudí so sklonom k charitatívnej činnosti.

Záverom: O vydaní knihy na náklady vydavateľstva uvažujte, ak odhadujete predaj knihy na min. 2.000 výtlačkov. Ináč sa ani neunúvajte – iba ak by ste mali vo výhľade nejakých sponzorov. Ak by sa predalo vašej knihy viac ako 5.000 ks, môžete rátať so slušným honorárom.

Mgr. Vladimír Preložník, vydavateľ

P.S. Ak vám tento seriál pripomína akýsi Malý kurz podnikania, nemýlite sa. Spisovateľ je umelec, ale vydavateľ musí byť z väčšej časti obchodník, či sa vám to už páči a či nie. Ináč sa knihy nedostanú k tým, ktorých by mohli osloviť. A kniha, ktorú nik nečíta a leží celé roky v sklade, je rovnako nezmyselná ako schody, po ktorých nikto nechodí. "... je to jenom kus nesmyslně sroubeného dříví", ako raz napísal F. Kafka.