„...Zanovito som šiel za vidinou poriadku, keď som mal dobre vedieť, že vo svete nijakého poriadku niet.“

...konštatuje William de Baskerville zoči-voči pohrome v závere Ecovho románu Meno ruže. Moja laická úvaha o fyzike a jej filozofických koreňoch je na prvý pohľad popretím tohoto pohľadu na vec. Svet okolo nás, napriek jeho nesmiernej rozmanitosti, chaosu a zložitosti skrýva pod povrchom usporiadané schémy, princípy a pravidlá, a odhaľovanie skrytého poriadku behu vecí je úžasným intelektuálnym zážitkom. Prístup fyzika je jedným z možných spôsobov, ako sa k pravidlám fungovania sveta dopracovať; osobne verím, že aj najlepší spôsob. Pochybnosť je však stále prítomná: vládnu svetu skutočne pravidlá a prírodné zákony, alebo má svet svoj systém a poriadok tak trochu preto, že my si želáme, aby to tak bolo?

Popularizácia fyziky je dnes opäť raz v kurze, a úprimne ma to teší. Je zážitkom počúvať napríklad Martina Mojžiša, keď rozpráva o fyzike v televízii alebo o nej píše na stránkach istého týždenníka. Je zážitkom čítať trebárs e-book Mateja Čiernika tu na stránke Enigmy. Mojžišov pohľad je pohľad profesionála; zišlo mi na um, že na vec sa možno pozrieť aj z opačného (laického) brehu, z pohľadu človeka, ktorého stredoškolská fyzika nebavila, a keď už bolo v podstate pozde, vytušil pozadie a hĺbku zdanlivo bezduchých, nudných vzorcov a suchých poučiek. Bolo to ohromujúce poznanie, a čosi z tejto fascinácie by som rád odovzdal ďalej. Pokúsil som sa napísať text, ktorý síce dáva (z môjho pohľadu) zopár odpovedí, pritom však provokuje k ďalším otázkam. Ak niečomu nebudete rozumieť, nedajte sa odradiť a kľudne pokračujte; nech vám je útechou, že sám mnohým veciam nerozumiem, a všeličomu nerozumejú ani profesionálni fyzici. A tak by sa mottom tejto úvahy mohla stať Žbirkova pieseň Zlomky, v ktorej sa (vždy znova) spieva: „Ale všetko toto sú len zlomky poznania.“

Autor.